29. 3. 2008

Deň 1 - Odlet z Viedne, Madrid

Ráno máme budíček o 7:30. Osprchovať, najesť, nahádzať posledné veci do batoha. Baby si zo mňa uťahujú že mi sprcha trvá celú večnosť. Ale musím si predsa vyvchutnať možno poslednú teplú sprchu na mesiac. :-) Kým sme sa dali do poriadku, Aďa nám pripravila na raňajky chutnú praženicu z domácich vajec. Pred odchodom som skoro zabudol na stole sprievodcu po Peru ktorý som večer tak pracne doloval z veľkého batoha. Vykladáme plnú poľnú na plecia a vyrážame v ústrety dobrodružstvu. :-)

Pri výťahu ešte stretávame susedku, ktorá sa nás vydesene pýta kam sme sa vybrali s toľkou bagážou.

O 9:30 pre nás dorazil Adin kamrát Juraj, ktorý nás autom odviezol na letisko do Viedne. Aďa sa cestou na letisko stažuje že jej to zatiaľ vôbec nedochádza že niekam cestuje. Zato mne to dochádza za nás 3 dokopy. Žalúdok sa chveje, nervozita stúpa.

Let do Madridu
Na letisku sme boli okolo 10:30. Checkin prebehol bez problémov, Dokonca nikto nemal pripomienky že môj batoh má skoro o kilo viac ako má mať. Po checkine sa presúvame k nášmu gatu C60 a okolo 12 nás vpúšťajú do lietadla. Moja hladina adrenalínu prudko stúpa. Je to mj prvý let a som z toho dosť nervózny. Sedíme všetci traja vedľa seba v jednej rade. Samozrejme ja ako "prvoletec" som si vynútil miesto pri okienku. Keď sa lietadlo dáva do pohybu pripravujem foťák aby som svoj prvý štart patrične zdokumentoval. Odštartovali sme presne podľa plánu.
WOW. Poďme ešte raz. ! :-)
Letíme a mňa pomaly opúšťa počiatočné vzrušenie.
Na tomto krátkom lete nemáme jedlo v cene letenky a tak miesto obeda využívame rožky so šunkou a syrom ktoré Aďa stihla pripraviť ešte ráno. Počasie máme nádherné, slnečné bez obláčikov a tak si zozáujmom prezerám krajinu ktorá ubieha pod nami. Eva s Aďou spia. Mne to rozhodne nehrozí. :-) Už toto je pre mňa zážitok ktorý nemôžem prespať.

V Madride
Do Madridu sme prileteli okolo 15:30. A po vystúpení z lietadla nás už čakajú SMSky od chalanov, že sa máme presunúť zeleným autobusom na terminál T4, kde sa stretávame s druhou polkou našej skupiny, ktorá letela z Prahy. Rýchlo sme vybavili checkin na let do Limy a vyrazili sme do mesta. Vonku je pekné počasie asi 20 stupňov. Na prehliadku Madridu nemáme moc času. Idemesa skorej len prejsť mestom a najesť aby sme tých pár hodín nemuseli trčať na letisku. Lístok na metro 2e za jednu jazdu. Eve nejak zazmetkoval turniket, nestihla nim prejsť a zastavuje ju strážnik/revizor a nechce ju pusti ť do metra lebo si myslí že si neoznačila lístok. Po chvíli dohadovania, keď sme revízorovi všetci ukázali svoje lístky a sedel čas, nás necháva prejsť. Cesta z letiska do centra trvá asi hodinu.
Prechádzame pár ulíc len tak zbrucha a hľadáme hlavne nejakú reštiku kde by sme si dali niečo pod zub a nejaké pivko. Všetky reštiky sú ale zatvorené. Väčšina reštaurácií otvára až o 7 večer, ale nakoniec sme našli jednu ktorú práve otvorili. Keďže názvy na jedálničku nám nič nehovoria, ja som si dal Rago del toro, z čoho som vydedukoval že to bude niečo z kravy alebo býka a teda nejaké mäso. Vysvitlo že to bola chrbtica z býka. Ale bolo to výborné. :-)

Na letisku
Okolo 20:00 sme vyrazili naspäť na letisko. Boarding na náš let mal začať 21:45, odlet mal byť 22:45. Na letisko sme prišli všetci už dosť unavený. Pri kontrole Adi zobrali kozmetiku ktorú si zabudla dať do veľkého batoha. Vo Viedni s tým prešla bez problémov. Keď sa blížil čas boardingu, presunuli sme sa na náš gate, ale bola tam už strašne dlhá rada v ktorej sa nám nechcelo čakať, tak sme sa rozložili na lavičkách a čakali a čakali. Niektorých premohla únava a zalomili.
Po pol hodine čakania v rozhlase ohlásili že boarding sa z technických príčin zdrží asi 10 min. Po ďalšom asi pol hodinovom čakaní okolo nás plnou parou prebehli 3 letušky a krátko nato sa začal boarding. Toľko k technickým problémom. :-) Odlet sa zdržal asi o 45 min.



Let do Limy

Tentokrát už viem čo ma čaká a už zďaleka nie som tak nervózny. Let trval skoro 13 hodín. Celý čas sme leteli po tme takže nebolo na čo pozerať. Sedeli sme po dvoch pri okne. Eva ostala sama a vyfasovala vedľa seba 11 ročného peruánca, ktorý letel sám domov. (Načo bol v Európe sme sa pre chabú španielčinu nedozvedeli.). Leteli sme spoločnosťou AirComet. Jedla bolo málo, ale letušky boli pekné. :-)

Žiadne komentáre: