31. 3. 2008

Deň 3 - Parakas, Huacachina

Včerajší deň dopadol nad očakávanie skvele.
Podľa plánu sme mali v Parakase naplánovaný len výlet do Nationale park Parakas. Ale pridali sme k tomu aj výlet loďou na ostrovy Baleastas.

Islas Baleastas
Na tento výlet sme vyrazali o 8 ráno a trval asi 2 hodiny. Absolvovali sme ho na rýchlych otvorených člnoch. Cestou k ostrovom míňame obrezec na pobreží El Candelabro.

El Candelabro







Čln uháňa dosť rýchlo a fúka studený morský viertor. Napriek tomu že na brehu bolo horúco, v člne sa je dosť chladno. Odporúčam zobrať so sebou nejakú bundu proti vetru. O ostrovoch už stručne písal Rado. Nebuedm sa opakovať, bolo to veťmi pekné. Akurát ten smrad od tých vtákov. :-) Videli sme miliony vtákov ako sa prebúdzaju a vyrážaju na lov, tulene na pláži, tučniaky, ... super. Niekedy je vraj vidieť aj delfíny, ale na tie sme šťastie nemali.



























Po návrate z ostrovov nasledoval obed v jednej z reštaurácií v prístave, a to výdatný. :-) Ja som vyskúšal nejakú miestnu špecialitu Ceviche, surovú rybu v limetkovej omáčke. Celkom dobré, na moj vkus trochu moc kyslé. Ale Andrea vravela že jej to moc chutí.


Nacional park Parakas
O 12 sme vyrazili dvomi privátnymi autami na obhliadku parku Parakas. Park Parakas je vpodstate len púšt. Sú tu dva druhy púšte , pieskova a kamenna s veľkým obsahom soli. To nam sprievodca aj ukazoval ze stačí vziať nejaký kameň a rozbiť ho a je zložený vlastne z väčšej časti z kamennej soli. David ako správny gringo to samozrejme musel otestovat a liznuť si. Bola to soľ. :-)


















Červená zátoka





V parku parakas mala byť jedna z najväčších atrakcií, skalná brána na pobreží La Catedral. Keď nás tam zaviezli tak sa nám to najskor nezdalo, žiadnu bránu sme nevideli. Vysvitlo že brána padla za obeť zemetraseniu v minulom roku. Takže La Catedral už neni ! Zostala len hromada kamenia.

bývalá La Catedral



Mne osobne sa ostrovy Baleastas pacili viac ako Parakas, a to som ich povodne chcel vynechat, Takze doporucam robit obidva tripy, da sa to stihnut krasne v jeden den.












Paracas
Presun do Huacachiny
Další bod programu bol presun do Icy a odtiaľ do oázy Huacachina. Dohodli sme si nejakého taxikára ktorý nás hodil rovno do Huacachiny a vzal nás priamo do nejakého hostela. Tým odpadlo čakanie na bus, presun po Ice, doprava do Huacachiny a hľadanie ubytka a ušetrili sme kopec času. I keď to bolo trochu drahšie. Bus Paracas - Ica 20 Sol na osobu, k tomu ale taxi do huacachiny. Taxikom nás to vyšlo na 200Sol spolu za dve autá až na hostel.

Cestou sme sa od vodica dozvedeli že minulý rok bolo v Peru silné zmetrasenie. Presne pred rokom 15.4.2007. v oblasti Piska, Parakasu so silou 7.9. Pisko bolo úplne zrovnané zo zemou a preto tam už ani turistické autobusy vôbec nejazdia. Niet tam nič k videniu. Zemetrasienie zasiahlo aj Limu. Takže to by vysvetľovalo tie zrujnované a nedokončené budovy a množstvo stavebnej suti rozhádzanej všade okolo ciest. Taktiež nám ukazoval noviny zo včerajška. Po našom odchode bolo v Lime zemetrasenie 5,3 stupňa. Do Huacachiny sme prišli asi o 16:30.

Huacachina
Huacachina je maličká oáza s lagúnou uprostred v púšti asi 8km od Icy, obklopená vysokými pieskovými dunami. Je to také malé rekreačné turistické centrum. Je tu niekoľko hostelov, aj luxusných. Bolo by veľlmi príjemné straviť tu 2 dni príjemným ničnerobením a kúpaním sa v lagúne, alebo v bazéne. Ale preto sme sem neprišili.














Huacachina ubytovanie
Hostel ..... je veľmi pekný zvonku, bazénik, pekná nádvorie, izba ale nič moc. Voľnú mali len jednu do ktorej sme sa nsáčkovali všetci 7. Ale na jednu noc nevadi. Cena 20 Sol/os.











Sandboarding
Rýchlo sme sa ubytovali a hneď sme si dohodli priamo v hosteli sandboarding, kým je ešte svetlo. Keď som o tom čítal dozvedel som sa že sa to robí na dune hneď nad oázou. Odvtedy to ale vylepšili a to poriadne. :-) Majú tu akési terénne buginy pre 8 ľudí na ktorých vozia turistov po púšti a na vhodných miestach zastavia a nechajú nás vyblbnuť na boardoch. Ta bugina bola fakt COOOL.! Šlapalo to úžasne rýchlo. Vystúpali sme po strmej dune nahor, potom to stočil bokom až sme mali pocit že sa prevrátime, a zase dole, rýchle prejazdy cez piesočné duny, zjazdy po strmých svahoch dún, a stále dokola. Paráda. Akurát Eva z toho nebola nadšená a svojim panickým vreskom nám k jeazde dotvárala tu pravú atmosféru. Samotný sandboarding nebol taký ako sme si to predstavovali. Nejaká bordenie ako na snehu nehrozí. Po pár pokusoch postojačky sme zistili že to nemá moc cenu skúšať, a že oveľa väčšia sranda je ľahnúť si na to prkno a spustiť sa dolu po dune po ležiačky dolu havou. Niektore duny boli vysoké niekoľko desiatok metrov, a strme ako čierna zjazdovka. Odhodlať sa pustiť dolu hlavou chcelo chvíľu vzajomného povzbudzovania sa a sebezaprenia, ale stálo to zato. :-)
























Pomaly sa blížil večer, a sprievodca nás zobral na jednu dunu odkiaľ sme mali možnosť sledovať nádherný zýpad slnka nad púšťou.











Tento bod programu sme si najviac pochvaľovali, že sa nám to podarilo stihnuť ešte tento deň. Večer už nebol piesok rozpálený a vial príjemný vetrík. Cez deň v tej horúčave si to nieviem predstaviť. A navyše sme stihli ten západ slnka to bolo tiež dobré.

Trochu sme sa nerozumeli pri dohadovaní ceny. Mysleli sme si že tento špás stoji 15Sol. Ale nakoniec sme za to zaplatili 50Sol za osobu. Nevadi, stálo to za to. Každemu kto sa sem dostane odporúčam. To nejde vynechať.

Večer sme už ale boli dosť unavený a tentokrát som zaľahol do postele už dosť skoro a vynechal som večernú kompletnú dezinfekciu. Tentorkrát si to vynahradili tí čo predvčerom odpadli príliš skoro. :-)

Cez hotelovú recepciu sme si ešte rezervovali lístky na zajtra na bus do Nazky.
Nazka je od Icy vzdialena asi 150km.

Ešte zhrnutie: Všetci sme vporiadku. Po dvoch dňoch v trópoch trochu spáleny, nejak nepomohlo ani mazanie. Asi sme mazali málo. Moja horúčka už včera pominula takže je to fajn.

Žiadne komentáre: