Deň 8 - St.Catalina, mesto

Holla,

Zda sa že antibiotiká zaberajú. (klop, klop, klop, aby som to nezakríkol). Dnes je mi už lepšie a tak vyrážam po raňajkách do mesta. Pre istotu idem len na ľahko, foťák omotaný okolo ruky a pár Solov do vrecka. Prehliadka centra mesta mi zabrala prakticky celý deň.
Arequipa (teda aspoň jej centrum) je celkom pekné mesto s jedinečnou atmosférou. Všade je plno ľudí ako na Václaváku. V každom dome nejaký obchodík, alebo reštaurácia. Aj väčšina hostelov má v popredí nejakú reštauráciu. Zaujímavé je ako sú tu niektoré ulice špecializované. Napríklad je tu ulica na kotorej su prakticky len samé obchdy s optikou. Nech nepreháňam tak asi 20 ich tam bolo. :-) Prakticky v každom dome optika. V dalšej ulici zas samé počítače a elektronika a v dalšej zase samé oblečenie.

St.Francisko

Prechádzka mestom ma najprv zaviedla ku kostolu San Francisko. Vstupné 5 Sol aj s Angliky hovoriacim guidom. To mi je stejne figu platné. Hovoril síce celkom zrozumitelne, ale ako to už pri podobných prehliadkach býva, že pokec je tak rýchly že si z toho stejne moc nezapamätám. Každopádne kostol je to pekný. Ako už názov hovorí bol postavený a zasvätený svätemu Františkovi. Interiér zdobí množstvo cirkevných obrazov ktoré sa ale nesmú fotiť. Tie sa mi ale stejne nejak moc nepáčili. Zato výzdoba otltáru , sošky a ornamenty boli pekné. Vrámci kostola, je aj akási malá knižnica. Je to taká maličká miestnôstka asi 2x3m po stenách police so starými cirkevnými knihami v rôznych jazykoch a z rôznych období. Na jednej strane je kamenná lavica, pri dverách malé drevené okienko. Podľa sprievodcu sem zatvárali (teraz neviem koho, či mnichov alebo nivicov) aby študovali biblické texty a meditovali a aby sa stretli s bohom. Zatvárali ich tam až na 10 dni a jedlo im strkali len cez to malé okienko pri dverách.

Santa Catalina

Po San Francisku pokračujem ulicou Snt. Catalina a navštevujem največšiu atrakciu Arequipi, kláštor Santa Catalina. Kláštor bol založenýniekedy v 16 st. Bol určený len pre prominentov. Vtedajšie arostokratické rodiny považovali za česť keď sa tam dostala ich dcéra. Za vstup do kláštora dávali rodiny kláštoru bohaté dary, z ktorých bol život v kláštore financovaný. Kláštor tvorí rozsiahly komplex drobných komôrok, nadvorí a uličiek. Všetko je veľmi pekne upravené zreštaurované a ozdobené kvetmi. Interiéry ako sa dá očakávať od kláštora sú veľmi jednoduché. Zaujímavé je že v kláštore neni jedna centrálna kuchyňa ako by som čakal, ale veľa malých miestnôstiek s pecou. Pece nemajú komin! sú to len také uzavreté pologule s otvorom na jednej strane kade sa strkalo drevo a asi aj to co sa malo upiect. Vsetko dym sa valil dovnútra miestnosti, o čom svedčia poriadne nahrubo zasadzené steny a strop. Spoločná kuchyňa bola zavedená až neskôr. Nové mníšky ktoré vstúpili do kláštora, museli najprv prejsť novictvom, ktoré trvalo asi 4 roky. Počas tohto obdobia žili v odelenej časti kláštora a nesmeli za celú dobu prehovoriť ani jediné slovo. Tie najváženejšie mníšky mohli mať so sebou slúžku. Ďalšou perličkou je že mníšky sa nikdy nesmeli vyzliecť donaha. Ani pri kúpaní. Vždy museli mať na sebe nejaké oblečenie. (To musel byť humus).

Ja ako neverec asi nepochopím čo vedie ľudí nechať sa dobrovoľne zavrieť do kláštora a žiť život mníšky. Napriek tomu aj v dnešnej dobe obýva kláštor asi 35 mníšok z toho 6 noviciek. Podmienky sa už trochu zmenili a tak sa musia živiť výrobou cukroviniek, a suvenírov pre turistov.
Prehliadka komplexu mi zabrala asi 1.5 hodiny a to som nemal výklad. Je toho naozaj hodne a stojí to zato. Bohužiaľ tesne pred koncom mi došli baterky vo foťáku. Ale večšinu som stihol nafotiť. I keď v stiesnených priestoroch sa bez širokouhlého objektívu fotiť moc nedá. :-(
Z kláštora som teda vrátil na hostel vymeniť baterky a potom som sa vrátil do mesta.

Plaza del Armas
"Druhé kolo" som začal centrálnym námestím, ako ináč Plaza del Armas. Na jednej strane námestia je veľká katedrála. Zvyšné strany námestia sú lemované kolonialnymi budovami s klenbami, s reštauráciami, obchodmi zo suvenýrmi a cestovnými agentúrami. Námestie je prekrásne a plné ľudí posedávajúcich na lavičkách a pochutnávajucich si na zmrzline a iných dobrotách. Pohodička JAZZ.

Tiež som dostal strašnú chuť dať si zmrzlinu a tiež si sadnúť na lavičku na slnko a trochu si povegetiť. Ale po mojich posledných problémoch si musím ťapnúť po prstoch a radšej vyrážam ďalej. Zvyšok pamiatok som už obehal pomene narýchlo. Všetky sú archytektonicky veľmi pekné, postavené z miestneho svetlého sopečného kameňa. (San Agostino, Santo Domingo, Comaniero).
Velmi pekný bol kostolík Santa Marta. Celý bielty v pozadí so sopkou El Misty.

Ešte som sa raz som sa vrátil do hostela , cestou zamenil nejaké doláre a zašiel som do cestovnej agentúry dojednať na zajtrajší deň výlet do Colca Cannonu.

Podvečer som sa ešte vybral na opačnú stranu od našho hostela. Je tam malý mestský parčík na okraji turistickej zóny. Cestou som zahol dvakrát do bočných uličiek, ich vyhľad mi však hneď dal jasne najavo že už opúšťam turistickú zónu, tak som sa radšej vrátil "KAWKA" koridoru (i keď , možno je to len paranoja). Parčík je priam rozprávkový , plný ľudí, detí a zamilovanych dvojíc. V parku je aj malá zoo s opicami a papagájmi. Ako som sa dozvedel park je otvorený pre verejnosť len cez víkendy.

Slnko už pomaly zapada a pristavuje sa pri mne policajt ktory mi dava najavo ze by som mal ist naspet.

Naša skupinka z Colka Caňonu by sa mala vrátiť zajta podvečer (6.4) A ďalší deň by mali mať naplanovanú obhliadku mesta ktorú som ja absolvoval dneska. Takže mám dva dni počas ktorých si môžem obzrieť ColcaCaňon a potom sa k nim znovu pripojiť. Návrat je plánovaný na 7.4 okolo 17:00.

Ahojte.
Maťo.