Celu noc sme stravili v autobuse. David s Radimom kupili listky do spodneho poschodia, kde je iba 8 miest, takze mame prakticky cele poschodie pre seba. Este k nam nastupil jeden Peruanec. Takze tentokrat sa karta obratila. :-) Mlady chalan vyzer dost vyplasene ked nestupil, a este vecsie prekvapenie sa crtalo na jeho tvari ked zistil ze sme vsetci jedna skupina. Do busu sme si so sebou zobrali riadnu zasobu slivky, kedze noc bude asi chladna. Najprv sme si supli len tak jeden na zahriartie, a dezinfekciu (ktora podla mna vobec nefunguje, coho som zivim dokoazom ja a Honza) a po chvilke chytili chalani slinu a coskoro sa zacalo spievat. Nikto z nas spievat nevie, a ani nepozname slova Slovenskych a Ceskych odrhovaciek, takze to vyzera tak ze niekto vzdy zaspieva jedna versik z nejakej pesnicky a ide sa na dalsiu. Do nasho spevokolu zapajame aj Peruanca a snazime sa naucit jednu spanielsku pesnicku. NEvyslo to. :-)
Peruanec (meno som zabudol) studuje v Pune na univerzite, a pochadze z nejakej dediny pred Cuzkom.
Cesta vedie kusok naspet, a tak prva zastavka je opat v Juliake, cez ktoru sme uz raz prechadzali. Autobus tu stoji dost dlho a tak sme prestavku vyuzili na "servicio hygienico". Toaleta v autobuse bola tak otrasna ze sa tam nedalo ani vstupit, nie to este nieco tam vykonat. !
Sedacky boli zato pohodlne a dali sa dobre sklopit, takze coskoro vsetci zaspali a cesta ubehla velmi rychlo.
Do Cuzska sme dorazili tesne niekedy pred 5 hodinou rannou. Najprv sme mali v umysle ze ostaneme este hodinku spat v zaparkovanom autobuse. Peruanec bol dost prekvapeny ked sme mu povedali ze nemame ziadny hostell rezervovany a varoval nas pred nocnym potulovanim sa po cuzku.
Po chvili sme sa ale predsa len rozhodli ze vyrazime hladat nejaky hostel, ved za chvilku aj tak svita a aj tak sa nechame odviezt taxikom az k nejakemu hostelu.
Z ponuky nadhanacov vo vestibule terminalu vyberame jeden za 20Sol za noc/os, a nechavame sa tam odviezt. Hostel sa nam spociatku moc nepacil. Povedali sme si teda ze skusime pochodit kusok po okoli ci nenajdeme nieco lepsie. Ulice su este ludoprazdne, ale uz je svetlo.
Po hodine chodenia, ked sme nachadzali len same obsadene, alebo prilis drahe hostely, sa vraciame do toho prveho "Quorikanca" a s ulavou zaliezame do postele, dohnat spankovy deficit.
Jediny David je dost culy a tak vyrazil do mesta a neskor s Hozom na samostatny vylet. STretli sme opet az vecer.
My ostatni sme si dopriali, vydatny odpocinok az do obeda a potom vyrazili do mesta.
Cuzko je naozaj turistickym centrom Peru. Centrum je celkom pekne, a nemaju tu len jedno namestie, ale napocital som asi 5.
Cuzko bolo inac za cias inkov hlavnym mestom Inckej rise. Zalozil ho akisi Manko Capac (bohvie ako sa to pise) a mesto vybudoval v tvrae pumy ktora bola jednym z posvatnych zvierat inkov.
Po kratkej prechadzke namestiami sa nechavame odchytit nejakym nadhanacom a vydavame sa na city tour.
Je to jeden z vyletov ponukanych miestnymi agenturami, asi 3.5h vylet autobusom po najblizsich pamiatkach v Cuzku. Tour zahrna chram slnka Korikancha, ktory je priamo v meste, Saqsaywaman, Q´enqo, PukaPukara a Tambomachay.
- Korikancha - Chram bohuzial neni vyslovene inckou pamiatkou. Po prichode spanielov bol zplundrovany, a na jeho mieste bol postaveny dominikansky chram s klastorom. Z povdneho chramu zostala len cast obvodoveho muru, a hlavne mury jednotlivych chramov, zaclene do murov noveho chramu. Takze sa tu prelinaju povodne stavby Inkov s novodobymi klastornymi murmi. Chram korikanca pozostaval zo stiroch chramov, rozostavenych do stvorca zasvetenych, Slnku, mesiacju , hviezdam, a duhe. Inkovia uctievali tieto 4 zivli prirody a symbol duhy pouzivali aj ako vlajku. Na steneach tychto chramov, mame po prvykrat moznost vidiet dokonalost inckych stavieb a preciznost opracovania stvaebnych kamenov. Dominikani na ne pristavali dalsie poschodia, ale tie v priebehu staroci podlahli zemetraseniam, Povodne incke mury ale ostali neporusene.
TODO - niekedy este doplnim viac podrobnosti ked si prehram zaznam vykladu od guida.
- Saqsaywaman - Ruiny tejto pamiatky lezia kusok za mestom, Podla sprievodcu sa tam da dostat asi za 45minut peso. Dnes uz nikto presne nevie akym ucelom tato stavba sluzila, ci to bola pevnost, alebo chram. Kazdopadne ked sa pozrieme na podorys povodneho Cuzka v tvare pumy, Saqsaywaman tvory jej hlavu. Saqsaywaman tvoria 3 urovne cikcakovytych murov. Na vrchole boli nejake stavby asi chrami. Do dnesnej doby sa vsak zachovala iba cast celeho komplexu. Spanieli lenivy tazit vlastny kamen ho rozbrali a dokonale opracovane kamene pouzili na stavbu krestanskych chramov v meste. Napriek tomu je to nadherne miesto, z ktoreho dycha pradavna hystoria. Jedinou chybou je, ze je to blizko mesta a je tu hodne turistov. Urobit fotku s minimom cumilov v zabere je dost tazke.
- Q'enqo - Sluzilo zrejme ako chram zasveteny smrti. Je to pomerne mala stavba ktorej vecsinu tvoria prirodzene skalne utvary, akysi labyrint a mala jaskyna. Do Q'enqa vstupujeme malym skalnym lebyrintom kde cesticka tcori opet cik-cak. To je aj vyznam slova Q'enqo - (Cik-Cak, neporiadok). Q'enqo ma opet tri urovne , symbolizujuce podsvetie, realny svet a bozky svet. Symbolom podsvetia je had (opet tvar cik-cak) Uroven podsvetia je reprezentovana malou jaskynou, v nej sa nachadza akysi skalny stoul, na ktorom vraj robili obete, a ktoru vraj vyuzivali aj na operacie. Inkovia vedeli robit trepanaciu lebky pri urazoch. Z jaskyne vystupujeme po schodovch na povrch, - realny svet. Tu sa nachadza obrvocky balvan s a akesi nadvorie s dalsim balvanom. To je vraj nieco ako observatorium. Balvan uprsotred vraj vrha tien na Velky balvan a podla rocneho obdobia tien pripomina pumu alebo kondora. (hmm - Ok, ked to vravia, nam to ale nic nepripomynalo).
- Pukapukara - ak som si to dobre zapametal tak tato pamiatka sluzila ako kupele. Vela sa z nej nezachovalo a tak sa ani niet na co pozerat. Tato pamiatka nas nijak neuchvatila.
- Tambomachay - chram zasveteny vode, Vpodstate je to len mala stavba na uboci kopca (asi dve terasi) s vyklenkami v ktorych udajne boli umiestnene mumie dodavajuce chramu magicku moc. z murov vyteka pramen , ktory bol dalej aquaduktom privadzany do PukaPukary. Podla legendy kto sa vykupe v tomto pramani tak bude krasny a super zdravy. Otazka je ci to este funguje bez tych mumii. Eva si v nom opplachla tvar, ale ziadnu zmenu k lepsiemu nebadame. :-)
Do Cuzka sa vraciame vecer, uz si ani presne nepametam ako prebiehal vecer. Tusim som siel skoro spat, a ostatni este chvilu popijali vinko v zahrade hostela.
TODO, :
Foto neskor, tento internet je priserne pomaly.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára