Tieto sva dni sa nedudialo nic zaujimave a sravili sme ich prevazne v autobuse presunom do Uyni.
Cuzko sme opustili vecer o 22:00. Cestujeme jednou z dvoch spolocnosti ktore maju priame linmky Cuzko - La Paz. Stoji to 70 Solon, a do La Paz sme mali dorazit o 11:00. Podotykam ze v autobuse bola v noci dost kosa.
Na predmesti La PAzu nas zastavila marxisticka demostracia a blokada hlavnej jcesty . Autobusar nam dal na vyber cakat v autobuse kym sa to uvolni, alebo prejste blokadu peso a vziat si nejaky taxi alebo kolektivo na druhej strane. Najprv sme vahali, zamiesat sa medzi demonstrujucich sa nam naozaj nechce. Vsade okolo su policajti, ale demonstracia zatial prebieha pokojne, tak sme sa predsa len odhodlali to prejst. Vecsinu demonstrujucich tvoria starsie zeny. Take "babky demokratky".
Na druhej strane bereme kolektivo na centralny terminal. Tato komplikacia nas chvilku zdrzala a
V La paz sme sa zdrzali len par minut a hned nastupujeme na utobus do Orurra ktory odchadza o 2. Cesta trvala asi 3.5 hodiny.
V Orurre si hned kupujeme lustok do Uyuni na 20:00. Mame tri hodinky na veceru, takze ani z Orurra nic nevidime okrem namestia.
V Lapaz nam ponukali priamy spoj do Uyuni za 70 Bol. Solov, ale tym ze sme sli dvoma lokalnymi autobusmi cez Oruruo nas to stalo len 40. Casovo to vyslo narovnako.
Pri nastupovani do autobusu, nas trosku udivuje ze podvozok je nejak nezvycajne vysoko, ale zatial nam to nedoslo. Autobus je dost preplneny, v ulicke stoja ludia dokonca s malym dietatom.
Pochvalujeme si ze na rozdiel od minuleho autobusu je v tomto celkom teplucko.
(zatial)
Cesta perbieha spociatku celkom normalne. asi 3 hodiny do prvej zastavky ktora neviem ako sa vola.
A tu to zacina. Po vyjazde z dediny, konci asfaltova cesta a nam dojde pricina terenneho prevedenia miestnych autobusov. Terennym prevedenim myslim naozaj guma z drapakmi, a vysoke blatniky a podvozok asi 70 cm nad zemou. Nad tym sa tyci normalny vysoky dialkovy autobus.
Je sice tma takze moc toho z cesty nevidime, ak sa to da nazvat cestou. Skor to bol len vyjazdeny pruh napriec pustou, plny vymolov hrbolov a jam. Vodic sa s tym vobec nese.. a upalujeme si to dobrych 80 - 100 km/h. Vsetci vnutri lietame ako handrove babiky, Udrzat batozinu na polici nad hlavami je takmer nemozne, nekolko krat nam zleteli dolu spacaky, ruksaky a flase z vodou. Na jednom mieste prekonavame brod. Autobus vpali do rieky bez nejakeho spomalenia a varovania, a na nas vkus sa nebezpecne rozkolise do oboch stran. Tentokrat to ustal, ale cakame kedy to vodic otoci hore nohami. Na niektorych miesta je vymolov menej, zato o to viac kamenov, a cely autobus priserne vybruje. Takto to prebiehalo az do Uyuni. Horko tazko sa nam podarilo na chvilu zaspat. Tato cesta bola sama o sebe zazittkom.
Do Uyuni sme dorazili asi o 4 nad ranom, a teplota v autobuse nebezpe klesa a uz to prestava byt sranda. V odparkovanom autobuse zostavame az do rozvidnenia, pretoze teraz v noci tu stejne nic nefunguje.
Tolko na dnes. Vsetkych pozdravujeme.
Mato, Ada, Radim, Eva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára