Deň 25 - Uyuni, soľná púšť

Nad ranom mrzne len tak prasti a mi si uvedomujeme obrovsku chybu ze sme si vacsinu teplych veci nechali v Cuzku.
Po vychode slnka sa cely premrmznuty az na kost nechavame odviezt do centra a dohadujeme si 3 dnovy vylet po solnej pusti este na dnesok. Vyrazame o 11:00. Dovtedy stihneme ranajky, Rado si siel zohnat nejaku sprchu, lebo uz bez nej nemoze vydrzat, nam ostatnym je to jedno.

Na 3 dnovy vylet do puste Uyuni vyrazame jeepom okolo 11:00. Na tripe nas bude sprevadzat profesionalny vodic, ktory je zaroven nasim guidom aj kucharom. N sterchu jeepu nakladame jeden velky batoh do ktoreho sme si museli dat len nejanutnejsie veci a jeden igelitovy pytel do ktoreho sme zavreli spacaky a kazdy ma maly batoh zo sebou v aute. Viac nam z cestovky nedovoli zobrat pretoze zvysok strechy zaponaju zasoby potravin a kanistre s benzinom.

Prvou zastavko je asi po pol hodine cesty dedinka Colchani na okraji solnej puste. Miestny obyvatelia sa zivia hlavne tazbou a vyvozom soli z puste, v poslednych rokoch teiz vyrobou roznych suvenirov pre turistov. Tato zastavka je hlavne o nakupe suvenirov vyrobenych zo soli. Nachadza sa tu tiez akesi male muzeum v ktorom su sochy z kamennej soli. Aj samotne domy su postavene zo solnych tehal.


Po kratkej prestavke sme pokracovali do samotnej puste. Cestou miname niekolko rozostavanych soplnych budov, ktore budu sluzit ako solne hotely pre turistov.
Po niekolkych minutach sme zastavili na mieste kde sa tazi sol. Pod pojmom tazba sa mysli to, ze chlapici ktormpacom zhrnaju tenku vrstvu soli na hromady, ktore potom lopatami nakladaju na nakladne auta.


Tu na začiatku púšte je vrstva soli hrubá len niekoľko centimetrov. Postupne k stredu púšte však hrúbka stúpa až na 6m. Púšť má rozlohu 12 000 km2 a nachádza sa v nadmorskej výške 3600 m.n.m.

Počasie je nádherné, slnečné, a slnko sa na bielej soľnej pláni odráža ako od snehu na horách. Fungovať bez slnečných okuliarov je takmer nemožné. Oči ma hneď pália a strašne slzia.

soľný hotel

Ďalšia krátka zastávka je pri prvom zo soľných hotelov, postevenom pred 15 rokmi. V súčastnosti sa už ako hotel nepoužíva a slúži už len ako turisticka atrakcia. Vnútro hotela je naozaj veľmi pekné. Interiery sú doplnené rôznymi soľnými sochami umiestnenými vo výklenkoch. Vyzerá to veľmi zaujímavo.

kaktusový ostrov

Po chvíli pokračujeme do stredu púšte, obzrieť si kaktusové ostrovi. Je ich tu niekoľko, ale turistická zastávka sa robí len na jednom. Cesta je dosť dlhá. Uháňame 100km rýchlosťou po nekonečnej bielej planine. Konečne sa asi po hodine blížime k ostrovom, ktoré sa ako fatamorgána pomaly vynárajú zo sivého pozadia hôr lemujúcich púšť.

Kaktusový ostrov je fakt úžasný. Je tvorený vlastne koralovým útesom z dôb kedy bola celá táto oblasť morským dnom. Je porastený drobnými kríkmi, a obrovskými kaktusmi. Niektoré majú výšku 3 - 3,5 m. Z vrcholu ostrova, je nádherný výhľad na okolitú púšť a na ďalšie ostrovy a hory v pozadí. Turistov tu neni príliš veľa a každý si našiel nejaké kľudné miestečko kde sme si políhali na skaly a trochu sme sa opaľovali a úžívali si teplé slnko a príjemný kľud.
Vstupné na ostrov je 15 Bol a na prehliadku máme asi jednu hodinu.

Za ten čas nám náš šofér/guid/kuchár v jednej osobe dolu v soľnej zátoke obed. Soľná zátoka tvorí parkovisko pre jeepy a po "brehu" sú rozostavené soľné stolíky so stoličkami, kde guidovia servírujú obed svojim skupinám.

Po obede kým guid pripravil všetko na ďalšiu cestu, sa len tak prechádzame a kocháme rozlohou bieleho mora a venujeme sa hrátkam s perspektívou,






Galaxia

Potom nasleduje opäť dlhá a trochu nudná cesta nekonečnou pustinou k ďalšej zastávke, jaskyni Galaxia. Jaskyňa je už na okraji soľnej púšte v malom vŕšku. Rozlohou rozhodne nepatrí k žiadnym divom. Tvoria ju len 2 malé sály. Kamenné útvary sa však nepodobajú žiadnej krasovej jaskyni čo som doposiaľ videl. Názov galaxia dostala jaskyňa preto, lebo jej výzdoba sa nepodobá ničomu známemu, pozemskému. Vstupné 10Bol.

Pohrebisko Chulpov.

O kúsok ďalej je ešte jedna jaskyňa, ale už bez kamennej výzdoby. Táto jaskyňa slúžila ako pohrebište miestnym obyvateľom z predinckej civilizácie Chulpas. (čulpas). Vo vnútri jaskyne sú vykopané malé komôrky do ktorých ukladali múmie zosnulých.

Odtiaľto to máme k hostelu už len chvíľu. V diaľke už vidíme akúsi dedinu a domnievame sa že to je náš dnešný cieľ. Už sa tešíme na hostel s teplou vodou, i keď zázraky si od toho nesľubujeme.
V tomto bode programu nás čakalo veľmi milé prekvapenie. ....
Cestou sme minuli malý vŕšok s ďalším pohrebiskom, a guiad sa nás spýtal či sa chceme ísť pozrieť na múmie. Samozrejme že chceme. :-) Zavočil s jeepom za vršok kde bola malá osada, vzstupil z auta, chvíľu niekoho hľadal, nenašiel, tak sme šli kúsok ďalej, na vŕšok nad pohrebiskom. Tam bola postavená nejaký na miestne pomery väčší barák postavený zo soľných tehál, opäť niekoho hľadá. Domnievali sme sa že zase nejakého sprievodcu ktorému bude treba zaplatiť vstupné na pohrebisko. Boli sme veľmi prekvapený, keď vysvitlo, že budova na vŕšku nie je len tak obyčajná budova, ale že je to náš hostel. Ešte viac sme boli prekvapený keď prišla nejká staršia peruánka, ktorá nám hostel odomkla a my sme vošli dnu. Nebol to len tak obyčajný hostel, ale bol jeden z novo budovaných soľných hotelov pre turistov. (o tom nás v cestovke neinformovali). Hotel vyzerá nádherne. Múry sú z tehál z kamennej soli, zlepené soľnou maltou. Strechu podopierajú soľné stĺpy, podlaha je pokrytá štrkom z drvenej kamennej soli. Všetko vybavenie vrátane postelí je tiež zo soli. Hotel ešte nie je úplne dokončený, ale to vôbec nevadí. Hotové sú len 3 z 5 izieb, čo nám bohate stačí a má to aj tú výhodu že sme tu len my. Napriek jednoduchosti zariadenia, je to asi najkrajšie a najštýlovejšie ubytovanie v akom sme doposiaľ spali.

Chulpas museum

Pred večerov sme sa prešli k pohrebisku Chulpov. V malej jaskyni tu bolo zriadené aj malé múzeum znázorňujúce spôsob života chulpov. Vstupné 10 Bol. Chulpas patria k predInckým kultúram a obývali túto oblasť od ??? rokov p.n.l. až do príchodu španielov (nikedy okolo 1500 n.l. ) Až do roku 1000 n.l. žili v malých rodinných zoskupeniach , kočovali po krajine a bývali zväčša v malých jaskyniach, a nepoznali oheň. Až po roku 1000 n.l. sa naučili používať oheň , začali sa zgrupovať do väťších skupín, a okrem lovu začali tiež pestovať niektoré plodiny. Chulpovia boli nízkeho vzrastu. Len okolo 120 - 150 cm. Po príchode Španielov sa stiahli do hôr kde vymreli hladom, pretože plodinám ktorími sa živili sa vo vysokohorských podmienkach nedarilo. V malom múzeu nájdeme rôzne kusy keramiky, kamenné hroty šípov a nejaké nástroje ktoré používali. Taktiež sú tu vystavené dve múmie, ako aj vzorky semien plodín a kosti zvierat ktorími sa živili.
Správcov múzea tu robí nejaká peruánska rodina ktorá zrejme tiež býva v malom domčeku pred jaskyňou. Výklad nám podával malý, asi 11-12 ročný chlapec. Treba ale povedať že mu to šlo veľmi dobre.

Keď sme sa vrátili do soľného hotela, vodič aj s autom bol preč, a tak sme si posadali na múrik pred hotelom a pozorovali západ slnka nad planinou.

Po západe slnka sa vrátil aj náš guid so zásobami na večeru, a yakrátko po tom čo nahodil diesel generátor za chalupou, sme mali aj dostatok teplej vody aby sme sa konečne po 3 dňoch osprchovali.
Po večery sme vytiahli po prvý krát karty a s veľkým odhodlaním sme sa pustili do likvidácie miestnych zásob piva. Pivo bolo za 15 Bol, ale ukecali sme to že keď ich dáme 20, tak ich dostaneme po 12 Bol. Miestečko to bolo priam ideálne na uvoľnenie sa, ale po dvoch nociach strávených v autobuse sme neboli zrovna v najlepšej kondícii a tak sme túto výzvu nezvládli :-(
a okolo 11 sme to rozpustili a všetci sme sa zašili pod deky.