Ako som uz spomenul, tento den sme mali napalnovany vystup na sopku ChaChani.
Rano sa ukazalo ze Eva z Adou musia toto dobrodruzstvo zrusit. Pridavaju sa k tym co si uz uzili nasledky miestnej stravy a klimi... Neposkvrneny teda uz zostava len Rado a Radim.
Ako sa neskor ukazolo dobre spravili ze ostali na hosteli. Tento trip bol naozaj krok vedla, a rozhodne nebol pre holky.
Rano zaciname vydatnymi ranajkami aby sme sa poriadne posilnili. Okolo 8:30 po nas prichadzaju na hostel 2 velke terenne Toyoty. Nakladame batozinu a vyrazame.
Hoci je to kusok, cesta trva vyse 3 hodiny. Cestou sa este zastavujeme v malom obchodiku kde nakupujeme zasoby, v podobe 5-6l vody na osobu, a nejake sladkosti. Asfaltova cesta ide len kusok za mesto a potom sa uz splhame do kopca po cestickach vyjazdenych jeepmi. Toyoty dostavaju naozaj zabrat.
Jeepmi nas vyviezli do vysky 5070 m.n.m.
Rozoberame si vystroj rozdelujeme flase s vodou, stany, karimatky, macky a palice, kto nema tak rukavice a teplu bundu. Bathy maju odhadom okolo 15kg.
Dalej je to uz len na nasich nohach. Stupame chodnikom do vysky 5350 m.n.m.
 |  |  |
Tento vystup este nebol az taky hrozny, zatial sa len tazko dychalo, añe pomalym tempom to ako tak slo. Hlavne priznaky vyskovej choroby nas este len cakali.
Je tu vhodne miesto na taborisko, mala rovinka s pìesocnuym podkladom, obsypana balvanmi. Vsade okolo citit siru obsiahnutu vsade v skalach.
Sprievodca nas zenie do stavby tabora, kym mame este trochu sily. Niektory uz ledva lapaju po dychu.
Potom sa uz len tak povalujeme po skalach, a vsetci zaciname naplno pocitivat nadmorsku vysku. asi za hodinku, nam sprievodca pripravil obed v podobe spagiet.
Po obede sa premahame a v snazime trochu sa aklimatizovat, a povystupime o par desiatok metrov vysie , chvilku tam posedime a vracame sa do tabora. Touto dobou nam je uz vsetkym naozaj zle.
Priznaky : strasna bolest hlavy. Kazdy pohyb uz len vstat na nohy sposobuje zavrat, zadychanie sa, a silnu bolest v hlave. Niektory pocituju silnu nevolnost, a nutkanie na davenie.
Nie sme schopny nic robit, a tak postupne zaliezame do stanov a cakame na veceru.
Vecera bolo uz po zotmeni okolo 7 vecer. So zapodom slnka sa okamzite silne ochladilo. Vecera nic moc, sackova polievka. Ale aspon nieco na zahriatie. S vypetim sil sa premahame a trochu polievky zjeme. Pri neustalej nevolnosti to nie je jednoduche ju v seebe udrzat. Po vecery opet zaliezame do stanov. Po vecery zaliezame do opet do stanov a pokusame sa trochu zaspàt. Sprievodca nas varoval ze nam bude tak zle ze spat urcite nebudeme. Teraz chapeme co tym myslel. Nevolnost, bolest hlavy , nam spat naozaj nedaju. K tomu sa pridava dalsi problem ktory by ma nenapadol. Dychanie tak narocne, ze pri ked som na chvilu zacal zasàvat, a moj dych sa spomalil, dostavil sa silny nedostatok kyslika, a pocit ze sa dusim, ktory ma s prudkym nadychom okamzite prebral.
V noci klesa teplota niekde na -5 az -8 stupnov. Spacak nie je nic moc, ale ked som sa doinho poriadne obliekol, tak to slo. Toto bola jedna z najdlhsich noci v mojom zivote. Cely cas som cakal kedy uz bude 1 hodina aby sa zacola nieco diat. Vo vedlajsom stane maju rovnake problemy, dokonca horsie. Kai )havajan ktory sa k nam pridal aj na tento trip) sa v noci doslova "vyblil z podoby". Nepomahaju mu ani tabletky proti vyskovej nemoci. Podobne dopadol aj David, ale ten ma tuhy koren a dokazal to prekonat.
Mimochodom okrem sprievodcu ide s anmi aj jeden miestny domorodec Ernie, ktory tento trip absolvuje tiez po prvy krat, a ma uplne stejne problemy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára